Arrow Arrow

» Spomienky na arcibiskupa Róberta Bezáka

Vytlačiť stránku

Od vysviacky arcibiskupa Trnavskej arcidiecézy Róberta Bezáka uplynulo 6. júna 2019 desať rokov. Pred Katedrálou sv. Jána Krstiteľa sa i tohto roku zhromaždili veriaci, aby si modlitbou i úprimnými slovami pripomenuli toto výročie a osobnosť, ktorá sa hlboko zapísala do ich sŕdc.

Po dlhých rokov pôsobenia  Jána Sokola na tomto poste mal na arcibiskupský stolec zasadnúť Róbert Bezák. Kňaz, redemptorista...pre väčšinu Trnavčanov neznámy človek. V deň jeho vysviacky Trnava žila veľkým očakávaním. Keď 6. júna 2009 z Katedrály sv.Jána Krstiteľa za hlasu všetkých trnavských zvonov vyšiel novovysvätený arcibiskup, dav veriacich uvidel urasteného mladého človeka s láskavým úsmevom, ktorý snáď iba svojím odevom pripomínal arcibiskupa. „Kto je to? Aký bude? Aké zmeny zavedie?...“

Zvedavé otázky, dohady, šepkanie.

Na odpovede sme dlho nečakali.

Z toho, čo sa po jeho príchode dialo na arcibiskupskom úrade, sem- tam niečo preniklo na verejnosť, ale dôležitejšie boli zmeny, ktoré čoskoro pocítili nielen veriaci v chrámoch, ale aj ľudia, ktorí bohoslužby nenavštevovali. Postupne sa kostoly zapĺňali, začali prichádzať aj tí veriaci, ktorí možno už zabudli aj modlitbu Otče náš...Boli zvedaví na nových kňazov, ktorí prišli do Trnavy i do okolitých farností, no najmä na nového arcibiskupa a zmeny nielen v chrámoch, ale aj mimo nich.

Cirkevný i verejný život Trnavy žil veľkými zmenami. Spomeniem aspoň niektoré udalosti či akcie, ktoré trnavskí veriaci nikdy predtým nezažili – Hodina s arcibiskupom, Noc kostolov, reštaurácia i galéria v priestoroch arcibiskupského úradu, v predvečer trnavskej novény to bol lampiónový sprievod detí na čele so samotným arcibiskupom a jeho vlastoručne zhotoveným lampiónom, nezabudnuteľná sv. omša pod holým nebom na Trojičnom námestí, jeho úprimné synovské vyznanie pod obrazom Trnavskej Panny Marie počas novény, sv. omša a nezabudnuteľná homília pre mládež v rámci už tradičného festivalu Lumen...

Ľudia ho stretávali na ulici aj ako bežného občana, usmiateho, milého, zhovorčivého, charizmatického. Vystupovaním, zmenami, novými aktivitami si získal srdcia, úctu a obdiv mnohých veriacich i neveriacich Trnavčanov.

Viacerí to ochotne potvrdzujú aj slovami.

Ľubomír Rób...Toto je kňaz, ktorý je schopný osloviť ľudí dnešnej doby.

Karol Kvasnica...R. Bezáka osobne nepoznám. Jeho meno mám zapísané v pamäti od dní, keď v rádiu Lumen ako rehoľný kňaz - ešte nie arcibiskup, viedol predveľkonočnú rozhlasovú duchovnú obnovu. Bol to nezabudnuteľný duchovný zážitok...

Dušan Timrava ...Do kostola nechodím, ale stretnutia s pánom Bezákom ma očarili. Prvé stretnutie bolo na krste nového vína; hlboko na mňa zapôsobilo jeho vystúpenie a charizma. Láska a pokora, ktorá z neho vyžarovala spôsobila, že som ho objal a povedal mu, že aj keď som ateista, milujem ho. Bol to zažitok na cely život.

Kristián Tahy...Róbert Bezák je človek, ktorý pri bohoslužbách dokázal na ustarostených a často smutných tvárach vyčarovať úsmev ba aj smiech. Ďakujem mu.

Margita Kániková...Jeho kázne boli netradičné, milé. Viem o viacerých, hlavne o mužoch, ktorí po dlhej dobe začali chodiť do kostola práve pre jeho kázne. Nezabudnuteľná bola jeho kázeň na prvej polnočnej omši v Trnave. Pred omšou nám zahral na fujare a tým umocnil sviatočný pocit z narodenia Ježiška.

Oľga Kubánová...Prvýkrát som bola na sv. omši, ktorú on celebroval na Sviatok Svätej rodiny. Na jeho kázeň si dodnes živo spomínam. Bol to skutočný zážitok-jednoduché slová, príjemný hlas, úprimný príhovor k svojim veriacim bez rečníckych póz a gest, bez nátlaku, skrátka hlboká úvaha o súčasnej rodine, hľadanie cesty, ako zlepšiť situáciu... Bolo priam hmatateľné, ako priestor napľňa pozitívna energia, spolupatričnosť, túžba podieľať sa na zlepšení.

Elena Sládeková…Ďakujem mu za to, že môjmu manželovi otvoril cestu do kostola.

Gabriela Gothardová…V srdci je stále mojím arcibiskupom.

Vlasta Škapurová...Denne sme s ním v duchovnom kontakte a spomienka naňho nás stále vedie k lepšiemu.

Dobrý pastier, charizmatický kazateľ, arcibiskup pre 21. storočie, dar Boží pre Trnavu...aj toto sú spomienky Trnavčanov na svojho arcibiskupa.

No nie všetci boli pripravení a otvorení prijať jeho novosti a zmeny. Vynorila sa aj silná kritika zo strany niektorých veriacich a cirkevných predstaviteľov. Toto však nepatrí do mojich osobných spomienok na arcibiskupa Róberta Bezáka. O tom by musel napísať niekto iný.

A potom prišiel druhý júl 2012. Rozhodnutie o odvolaní Mons. Róberta Bezáka z postu trnavského arcibiskupa nadobudlo definitívnu platnosť zverejnením v denníku L'Osservatore Romano. Týmto oznamom sa skončil trojročný príbeh kňaza - arcibiskupa, takého potrebného pre obrodu katolíckej cirkvi na Slovensku a pre mňa takého vzácneho človeka, Róberta Bezáka.

Začala sa nová a ťažká etapa v jeho živote  a tiež aj v živote Trnavy a celej Trnavskej arcidiecézy. Krátke pôsobenie arcibiskupa Róberta Bezáka v Trnave malo dosah aj na katolícku cirkev na celom Slovensku. Spojil i rozdelil tisíce veriacich i neveriacich …

Čo všetko ešte mohol arcibiskup Bezák dať Trnave, Trnavskej arcidiecéze ba i cirkvi na celom Slovensku? Nevieme, pravdepodobne sa ani nedozvieme, hoci na pravdivé odpovede stále čakáme.

P.S. Iste sa nájdu aj ľudia, ktorí môžu mať výhrady voči mojim slovám. Ale tieto riadky sú napísané z hĺbky môjho srdca ako osobné vyznanie a spomienka na človeka, ktorý mi pomohol znova objaviť silu viery, lásky a odpúšťania. Veľká vďaka Vám za všetko, Mons. Róbert Bezák.

Nezabudnem. Nezabudneme.

Elena Timková, stále mladá dôchodkyňa